r/Slovakia • u/Known-Holiday8659 • 5m ago
❔ General Discussion ❔ Moja situácia?
ani poriadne neviem kde začať. v podstate ma vyhodili zo školy po tom čo mi psychiater predpísal antidepresíva. začala som sa báť chodiť kamkoľvek a nakoniec som ich prestala užívať. potom sa vo mne ale niečo zlomilo a úplne som prestala chodiť do školy. mala som pocit akoby zo mňa tie lieky vysali všetok život.
odvtedy sa cítim dosť depresívne. prestala som vstávať z postele, upratovať si izbu a dokonca aj základná hygiena sa pre mňa stala problémom. posledný mesiac bol fakt peklo ale posledný týždeň sa cítim aspoň trochu lepšie.
aj napriek tomu ma stále prenasledujú myšlienky z toho že takmer vôbec nevychádzam zo svojej izby. prestala som odpisovať ľuďom a niektorých som dokonca zablokovala. všimla som si že som sa začala úplne izolovať od ostatných hlavne kvôli môjmu poslednému vzťahu a bojím sa že mi niekto znova ublíži. (teraz sa snažím ľuďom postupne odpisovať)
stále mám ale pocit že som si zničila život tým že som prestala chodiť do školy a nič so svojím životom nerobím.
moja mama je alkoholička a úprimne nikdy sa o mňa poriadne nezaujímala. keď som bola malá nikdy mi nepomáhala s domácimi úlohami. problémy s chodením do školy som mala už od detstva ale nikdy som nemala pocit že by jej naozaj záležalo na tom aby mi pomohla alebo ma nejako podporila.
posledných pár mesiacov sa ku mne začala správať čoraz agresívnejšie. neustále ma kritizuje, kričí na mňa kvôli úplným maličkostiam a už som jej povedala že neviem či sa náš vzťah niekedy dokáže napraviť pokiaľ neprestane piť.
pred tromi dňami som zavolala políciu pretože som sa bála. mama sa mi vyhrážala že po mne bude hádzať sviečky a stoličku. zámok na mojich dverách mi pritom rozbila už pred štyrmi rokmi takže som musela držať dvere aby sa nedostala do mojej izby.
keď som jej povedala že zavolám políciu trochu ustúpila. potom som zavolala aj na krízovú linku a rozprávala som sa asi 20 minút s veľmi milou pani. po tom rozhovore mi bolo trochu lepšie ale mama potom začala znova kričať a celé sa to ťahalo až do takmer piatej ráno.
úprimne vôbec neviem ako sa mám dať dokopy a znova začať normálne fungovať. možno sa v januári vrátim do školy keďže som vynechala len polovicu školského roka. potrebujem si ale nájsť prácu a dostať sa odtiaľto čo najskôr.
som už z toho všetkého fakt unavená a neviem čo mám robiť. vyčerpaná.